Dávna legenda vraví, že asi pred 1000 rokmi žil v Dánsku kráľ, ktorý mal syna a dcéru, ktorí sa do seba zaľúbili. Keď sa to kráľ dozvedel, poslal dcéru preč, lebo podľa neho na nej bola väčšia vina. Posadil ju na loď bez kormidla a odtiahol na šíre more. Loď sa nakoniec dostala k pobrežiu Estónska a tam sa dievča na neďalekej vyvýšenine rozhodlo založiť mesto. Časom sa okolo hradu, ktorý tvoril základ budúceho mesta, začali usádzať ľudia a mesto sa rozrastalo. Keď sa o tom dopočul dánsky kráľ, vyslal tam vojsko, aby územie získal. Estónci síce mesto ubránili, Dánov zahnali, no napriek tomu sa mestu začalo hovoriť Taani linn (dánske mesto). Takto teda vraj vznikol Tallin a jeho názov.
Vek Tallinu sa odhaduje asi na 850 rokov a za tento čas mesto preskákalo svoje. Stálo na hranici východného a západného sveta, výhodná prímorská poloha z neho urobila významné hanzové mesto, čo sa odrážalo na jeho blahobyte. Ten však priťahoval ľudí, čo si robili zálusk na jeho bohatstvo, takže mesto bolo treba často brániť. Výsledkom boli pôsobivé mestské hradby, ktoré dosiahli dĺžku 2,35 km a spevňovalo ich až 47 bášt. Z hradieb sa dnes zachovalo "len" 1,85 km a 27 bášt, ktoré ohraničujú Staré mesto. Pri pohľade na hradby z mestského parku mi Tallin trochu pripomenul nielen rodnú Trnavu, ale aj španielsku Ávilu. Hradby sú pekne zrekonštruované a na vnútornej strane sú na nich ochodze, po ktorých sa dá prechádzať. Miestami sú v nich brány, cez ktoré sa dá dostať do Starého mesta.
Najkrajší vstup do Starého mesta však zrejme ponúka brána pri tejto mohutnej bašte, ktorej sa hovorí Tlstá Margaréta. Keď prídete do Tallinu loďou, tak s najväčšou pravdepodobnosťou vojdete do Starého mesta práve cez túto bránu, lebo je kúsok od prístavu. Opodiaľ sa možno zastavíte pri pamätníku 852 ľudí, ktorí zahynuli 28. septembra 1994, keď sa potopila loď Estonia, plávajúca z Tallinu do Štokholmu. Pamätník má tvar prerušeného oblúka a, úprimne povedané, nepáči sa mi. V Margaréte sa teraz nachádza Námorné múzeum so stálou expozíciou.
Len čo sa dostanete za hradby, ocitnete sa vo svete krásnych starých domov, krivoľakých uličiek dláždených kameňmi a mačacími hlavami. Máte pocit, že sa tam zastavil čas. Staré mesto je vynikajúco zakonzervované a je vidieť, že Tallinčania urobili veľa pre to, aby ho zachovali a predstavili v jeho pôvodnej kráse. Priečelia domov sú opravené, takže krásne vyniknú početné ozdoby na stenách alebo okolo vchodov či okien. Niet divu, že v mnohých z týchto domov sídlia veľvyslanectvá. Naše veľvyslanectvo sa mi však nepodarilo nájsť, zrejme sídli niekde v novej časti mesta.
Počas prechádzkou ulicami sa však vyplatí nazrieť aj do dvorov, kde sa nachádzajú malebné zákutia s rôznymi zaujímavými ozdobnými prvkami. Miestami to pôsobí až vidieckym dojmom a predovšetkým z takých miest sála pokoj.
O pokoji však nemohlo byť ani reči, len čo som sa dostal na Radničné námestie. Aj za normálnych okolností to je zrejme najrušnejšia časť Starého mesta, no práve vtedy, keď sme tam boli, námestie slúžilo ako dejisko ľudových slávností baltických republík. Na pódiu vystupovali tanečné a spevácke súbory z Estónska, Lotyšska a Litvy, takže takúto príležitosť aspoň trochu sa oboznámiť s kultúrou týchto krajín som si nemohol nechať ujsť. Hoci ma lákalo mesto a jeho krásy, chvíľu som si posedel. Dlho som to však nevydržal, lebo počúvať hudbu a spev sa dalo aj pri obhliadke námestia a remeselníkov, ktorí tam mali svoje stánky a "dielničky". Aj to bolo zaujímavé a poučné.
Vždy ma vie potešiť, keď sa mi podarí natrafiť na nejakú zaujímavosť spestrujúcu ulicu či dom. V Talline takých bolo neúrekom. Prasiatko slúžiace ako hrantík pre kvetiny, či akýsi črpák pozývajúci na pohár lahodného moku... Dá sa odolať?
A potom po schodisku s osamelým gitaristom stále vyššie a vyššie, až na miesto, kde pôvodne stál už spomínaný hrad. Dnes sa tam okrem iného (napríklad domu, terajšej pošty, kde kedysi krátko býval Puškin) týči jedna z najkrajších stavieb Tallinu, pravoslávny Chrám Alexandra Nevského, bohato vyzdobený v zmiešanom štýle neskorého historicizmu a postavený podľa projektu ruského architekta Michaila Preobraženského v roku 1900, kedy Estónsko patrilo cárskemu Rusku.
V chráme sa síce nesmelo fotiť, no to som si všimol až potom, keď som už urobil niekoľko fotiek. Keďže ma nikto nenapomenul, možno si to ani nikto nevšimol, alej aj tak sa aspoň takto dodatočne ospravedlňujem.
Tallin očividne hodne stavil na rozvoj turistického ruchu a v meste sa robí veľa preto, aby návštevník mesta bol vystavený početným lákadlám. Slúžia k tomu nielen mnohé obchody so suvenírmi a miestnymi ľudovými výrobkami, ale aj pútače pred obchodmi alebo ich výzdoba, často veľmi nápaditá.
Takáto forma propagácie je síce pekná, no trošku neosobná. Neďaleko Radničného námestia a radnice, ktorá patrí medzi najlepšie zachované radnice v severnej Európe, nájdete Olde Hansa, starý hanzový dom, v ktorom je dnes reštaurácia. V lete sa dá sedieť aj vonku, čašníci sú oblečení do stredovekých úborov a aby ste naplno nasávali stredovekú atmosféru, dievčatá vám hrajú stredovekú hudbu. Táto časť Tallinu naozaj žije stredovekom.
Po prehliadke hlavných pamätihodností mesta je pre mňa vždy príjemné len tak sa bezcieľne túlať po uliciach a uličkách, vychutnávať si ich atmosféru a objavovať pútavé maličkosti a zákutia dokresľujúce kolorit mesta. Niekde objavím zaujímavú skulptúru, niekde pekné okienko, fontánku... alebo takéto gotické, teraz už nepoužívané schodisko zdobené nástennými maľbami a kvietkami.
Na moderný Tallin mi už nezostal čas, ale verím, že som v tomto peknom meste nebol naposledy. Niečo z modernej výstavby však preniklo už aj do Starého mesta, no len tam, kde sa nenaruší jeho starobylý charakter. No keďže Staré mesto pôsobí trochu rozprávkovým dojmom, aj nová architektúra sa tomu aspoň trošku prispôsobuje. Tak prečo nepostaviť dom na "stračích nôžkach"?
Tallin ma rozhodne nesklamal. Jeho povesť neklamala a v každom prípade si ho môžem zaradiť medzi mestá, ktorú sú podľa môjho vkusu. Aj keď zatiaľ to môžem povedať len o Starom meste, jeho návštevu môžem každému len vrelo odporučiť a verím, že na vás zapôsobí rovnako ako na mňa.
