Fínsko: Za polárnym kruhom

Autor: Marián Pochylý | 24.9.2007 o 8:30 | Karma článku: 11,26 | Prečítané:  5379x

Napriek tomu, že za polárnym kruhom sme sa dlho neohriali (boli sme tam krátko a navyše bolo chladno), stačilo to na to, aby sme si dotvorili obraz o fínskej krajine. Pozreli sme si časť národného parku Pyhä-Luosto, zavítali sme do Santa Village a navštívili Rovaniemi.

Po prechode polárneho kruhu sme mali na programe návštevu národného parku Pyhä-Luosto, konkrétne jeho južnej časti Pyhä, ešte presnejšie okolie Pyhätunturi, čo v preklade znamená Svätý tundrový vrchol. Je to jeden z prvých fínskych národných parkov za polárnym kruhom a bol založený v roku 1938. Pyhätunturi tvorí nápadnú dominantu, lebo sa vypína nad zalesnenú krajinu bohatú na rašeliniská. Má päť vrcholov, z ktorých je vraj nádherný výhľad do okolia, čo potvrdzovali aj fotografie v sprievodcovi.

Tak o tom výhľade sme mohli len snívať, lebo celá vrcholová reťaz bola už od rána zahmlená, takže liezť hore, ako sme mali v pláne, nemalo zmysel. Do hmly sme sa mohli bez námahy pozerať aj zdola, takže sme hľadali náhradné riešenie. Tým bol prechod skalnatými údoliami Pyhänkasteenputous a Karhunjuomalampi (tieto fínske názvy sú fascinujúce!), ktorými by sme sa tak či tak vracali z okružnej túry po vrcholoch hôr späť na parkovisko v Pyhätunturi. Nebola to síce bohvieako dlhá vychádzka, ale v tom mrchavom počasí s občasnou spŕškou bohato stačila.

 

Okolie Pyhätunturi sa nepodobalo na nič, čo sme už dovtedy videli. Prevažovala skala a ako sme sa odzvedeli, kráčali sme po zvyšku skamenelého treťohorného morského dna, čiže po jedných z najstarších hornín na svete. Terén bol miestami ťažšie priechodný, mokré kamene boli nebezpečne klzké, takže doskový chodníček padol veľmi vhod, hoci aj na ňom bolo treba kráčať opatrne.

Údolie Pyhäkasteenputous je známe svojím vodopádom, ale nám sa predviedol len slabý vodopádik, pod ktorý sa podpísalo predchádzajúce suché obdobie. Toto miesto má pre obyvateľov Laponska, Sámov, zvláštny význam, lebo v 18. storočí tu konvertovali na kresťanstvo a dávali sa pod vodopádom krstiť. Názov údolia v preklade znamená Vodopád svätého krstu. Za týmto údolím sa cesta začala pomerne prudko zdvíhať a nakoniec sme skončili na drevených schodoch, po ktorých sme vystúpali popri skalnej stene na akúsi náhornú plošinu, ktorá viedla do ďalšieho údolia s kamenným morom. Skalné steny boli sporo porastené ihličnanmi, no mnohé stromy sú už mŕtve. Nájdu sa tam však aj 200 - 300 rokov staré borovice a smreky.

Na niektorých miestach však krajina "zmäkne", skál je tam pomenej a prevládajú bažinaté plochy husto porastené ihličnanmi a občasnými listnatými stromami a kermi. Brehy jazierok sú samý mach a paprade, niektoré sýtozelené, niektoré žlté.

Možno to už bude vyzerať ako úchylka, ale zase vás upozorním na jeden záchod (ale už naposledy, sľubujem). Nachádza sa neďaleko vstupu do údolia Pyhäkasteenputous a keď sa pozornejšie pozriete, tak zistíte, že ľavé dvere sú širšie ako pravé. To preto, lebo tá časť je vyhradená nielen pre dámy, ale aj pre vozíčkarov, ktorým pekne upravili aj prístup k domčeku. Celkom vľavo je kôlňa s drevom a pred ňou bolo ohnisko s lavicami.

Z panenskej prírody sme zamierili do civilizácie - podľa mňa z jej najhoršej stránky. Išli sme si totiž pozrieť dedinu Santa Clausa, Santa Village, čo je tvrdá komerčná turistická atrakcia. V roku 1950 navštívila Fínsko manželka amerického prezidenta Eleanor Rooseveltová a zachcelo sa jej ísť aj na polárny kruh. Aby sa tam nemotala ako bezprizorná, tak sa Fíni rozhodli, že pre ňu narýchlo vybudujú atrakciu - dedinu, v ktorej úraduje Santa Claus - na ktorej by sa pokochala. Výsledok je podľa mňa katastrofálny gýč. Z každého kúta sa na vás škerí Santa Claus, je to tam samý obchod s vianočnými a santaclausovskými suvenírmi. Môžete sa dať vyfotiť so Santa Clausom - samozrejme za poplatok - a keď si takmer povinne vyfotíte polárny kruh, môžete sa spokojne odobrať do Santovej hlavnej pošty.

Tam sa ocitnete uprostred Vianoc. Stojí tam vyzdobený a vysvietený vianočný stromček, pod ním zabalené darčeky a dievčatá za pultom vám s vianočnými čiapočkami na hlavách ochotne pomôžu a poradia, ako odoslať vianočnú pohľadnicu s pečiatkou santovskej dediny tak, aby ju vaši blízki dostali tesne pred Vianocami.

Keby ste chceli, môžete napísať Santovi (Santa Claus, Santa Village, Fínsko) a on vám odpíše. Určite nebudete sami, ako mi to prezradil slovenský chlievik vo veľkom regáli s množstvom listov z celého sveta.

Keď budete posielať pohľadnicu, dávajte pozor, aby ste si nesplietli schránku. Bežné pohľadnice hodíte do ľavej schránky, no vianočné pohľadnice treba vhodiť do pravej schránky, na ktorej to je pre istotu aj napísané. Neviem ako ostatní, no ja som bol z tohto vianočného cirkusu vrcholne znechutený. Ale Fíni sú určite spokojní, lebo im to sype peniazky.

Po tejto pseudokultúre nám veľmi dobre padol kúsok skutočnej kultúry, a to konkrétne v meste Rovaniemi, ktoré síce leží tesne pod polárnym kruhom, ale ako neoficiálne hlavné mesto fínskeho Laponska ako keby svojím duchom ležalo za ním. V Rovaniemi sa nachádza krásne múzeum Arktikum, ktoré vynikajúco mapuje predovšetkým kultúru Sámov s bohatými exponátmi siahajúcimi od oblečenia zo sobej a tulenej kože cez rybárske a kuchynské pomôcky až k moderným snežným skútrom. Expozícia je prehľadne usporiadaná, doplnená podrobnými popiskami a môžete si pozrieť aj početné videá, makety, nákresy alebo mapy. Návšteva tohto múzea rozhodne stála za to a nebol problém stráviť tam niekoľko hodín. Nanešťastie sa tam nesmelo fotiť a moje pokusy zakaždým zmarili ostražité pracovníčky múzea.

Keďže som mal ešte chvíľu času, išiel som si pozrieť aj mesto. Keď z Rovaniemi v roku 1944 ustupovali Nemci, zrovnali ho prakticky so zemou. Skupinka fínskych architektov na čele s Alvarom Aaltom dostala za úlohu vybudovať nové Rovaniemi. Uličná sieť mesta dostala tvar sobích parohov, ale aj keď som otáčal plánikom mesta na všetky strany, parohy som tam nevidel. Uznávam však, že so sobími parohmi nemám bohvieaké skúsenosti.

Prekvapilo ma, že budovy v Rovaniemi sú farebne dosť fádne. Predpokladal som, že už aj vzhľadom na dlhú polárnu noc bude mesto farebne pestré, aby obyvatelia neprepadali depresiám, no mýlil som sa. Neviem si predstaviť, ako to v Rovaniemi vyzerá v zime, keď sneh v meste zakryje zeleň a všetko je bielosivé. 

Budov, ktoré v Rovaniemi projektoval Alvar Aalto, nie je veľa. Jednou z nich je hala Lappia s divadelnými a koncertnými sálami, pripomínajúca morskú vlnu. Vedľa haly je knižnica (tiež Aaltovo dielo), v ktorej sa nachádza najväčšia zbierka písomného materiálu o Laponsku na svete, a to v mnohých jazykoch. A vedľa knižnice je budova radnice a oblastnej administratívy. Všetky tri budovy tvoria síce harmonický celok, no opäť sa mi zdali farebne fádne.

Neďaleko radnice je luteránsky kostol Seurakunta z roku 1950, vedľa ktorého je vojenský cintorín padlých fínskych vojakov z občianskej vojny v roku 1918 i z druhej svetovej vojny. Na jeho oboch koncoch sú mohutné pamätníky na ich počesť a na slávu vlasti.

Aspoň trochu farby a architektonického vzruchu vniesla do Rovaniemi pešia zóna, okolo ktorej sú sústredené obchody, reštaurácie, kaviarne, banky, kiná a určite je skutočným centrom nielen mesta, ale aj spoločenského života Rovanieminčanov. Netrúfam si povedať, ako sa žije v tomto meste. Z jednej strany určite dobre, usudzujúc podľa infraštruktúry a krásneho okolia, no na druhej strane si neviem predstaviť, ako to tam vyzerá v zime. Pre našinca by to asi nebolo.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Experti nesúhlasia s Krajčího vyjadreniami o AstraZenece a posune očkovania

Tento týždeň príde o takmer päťtisíc dávok vakcíny od Pfizeru menej.

Komentár šéfredaktorky

Čo nám ostáva, keď Fico slintá po moci a vláda sa háda?

Čoraz ťažšie sa rozlišuje, ktoré rozhodnutie smeruje k ochrane životov a ktoré je len zneužívaním dôvery občanov.

NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Holý sa opäť zatajuje. V Británii buď porušil pravidlá, alebo zavádzal

Na Slovensku pravidlá neporušil, v Anglicku to isté nie je.


Už ste čítali?